História vývoja prístrojov na testovanie ochrany relé možno vysledovať do začiatku 20. storočia, keď sa elektromechanické relé začali široko používať v energetických systémoch. V tom čase bolo testovanie reléových ochrán založené najmä na manuálnych operáciách a vizuálnych kontrolách.
S rozvojom elektronickej technológie v 60. a 70. rokoch sa objavila prvá generácia digitálnych reléových ochranných testovacích prístrojov. Boli v podstate zložené z digitálnych voltmetrov a ampérmetrov a boli schopné simulovať rôzne poruchové stavy v napájacom systéme. Tieto nástroje však boli pomerne objemné, drahé a nemali efektívne možnosti spracovania údajov.
V 80-tych a 90-tych rokoch sa začala objavovať druhá generácia testovacích prístrojov ochrany relé, založených na lepších integrovaných obvodoch, technológii digitálneho spracovania signálu a využívaní osobných počítačov (PC). Tieto prístroje sa vyznačovali vyššou presnosťou merania, nižšou spotrebou energie a väčšou flexibilitou pri testovaní. Boli tiež schopné generovať grafické znázornenie výsledkov testov, čo značne uľahčilo analýzu testovacích údajov.
V 21. storočí sa objavila tretia generácia testovacích nástrojov ochrany relé, ktorá sa opierala o pokročilé technológie, ako je internet vecí, umelá inteligencia a cloud computing. Tieto prístroje sa stali inteligentnejšími, s väčšou funkčnosťou a obsahujú dôležité funkcie, ako je automatické zaznamenávanie testovacej sekvencie, automatické generovanie správ a vzdialené monitorovanie. To výrazne zlepšilo kvalitu a efektívnosť testovania ochrany relé a znížilo pracovné zaťaženie testovacieho personálu.
